Zima Kapitola I
Bol piatok večer a Peter pracoval na skrinke ktorú kúpil svojej žene ako darček. Peter bol tak strašne unavený že nechtiac zaspal. Na druhy deň ráno keď sa Peter zobudil šiel si dať kávu a v tom si všimol že ma zavalené okno snehom.
začudoval sa a šiel zistiť čo to znamená, prišiel do chodby a hneď na to otvoril dvere a v tom sa na neho vysýpala kopa snehu. Peter nechápal čo sa to deje a tak vybehol na druhé poschodie ale aj tam boli zavalené okna snehom. Len tak si hovoril ako môže za jednu noc napadnúť viac ako 10 metrov snehu. Peter sa rozhodol zavolať svojej rodine ale márne telefón bol hluchý. Peter sa niekoľko krát pokúsil prekopať cestu von ale vždy napadlo viac snehu, ten sneh pomalí mrzol a mrzol.
Peter si vytvoril pravidla díky ktorým mohol mat kontrolu. Rozrúbal nábytok aby si mohol kúriť, zapisoval si jedlo aby mohol šetriť, roztápal ľad aby nebol smädný. Takto to šlo zo pár týždňov. Peter chytil signál v rádiu, tato snežná kalamita bola spôsobená novým strojom na ovládanie počasia ktorý prestal fungovať. Peter sa pousmial, vedel že všetko už bude dobre a začal teda znova kopať tunel. Po par hodinách si dal prestávku, na druhy deň sa Peter zobudí na zvuky lietadiel hneď vlezie do tunela ktorý si vykopal a pokračoval v kopaný. Jeho ruka sa dostala na vzduch, rýchlo sa prekopal cely. Svetlo ho oslepilo ale to ho neodradilo celým telom vyliezť z tunela.
Obzrel sa… nikde nič iba biela snehová rovina, pustina, nič žive nič mŕtve. V tom Peter započul zvoniť telefón, hneď vliezol do tunela aby telefón zdvihol. Ozvala sa jeho žena, miláčik si tam povedala Petrova žena. Peter na to áno som zlatko kde si ? spýtal sa Peter, som zaseknutá v aute povedala Petrova žena, a kde sú deti ? spýtal sa Peter, Ja neviem asi v kostole odpovedala Petrova žena, neboj sa nič zlatko idem si po teba…