(Epidémia)
deň-1- Chodím do posledného ročníka na strednú školu už sa teším na vodičak a nové auto.
deň-2- Už sa blíži maturita som trochu nervózny zapálim si a pôjdem sa učiť.
deň-3- Moja matka ochorela rozhodol som sa že sa o ňu postarám, čas na učenie si nájdem.
deň-4– Matkin stav sa zhoršil tak sme šli do nemocnice, nechali sú ju tam na pozorovanie.
deň-5- Matke zistili bakteriálny vírus ktorý je pravé teraz dosť rošireny.
deň-6- Matka to zvládne poznám ju, ja mam zajtra skúšky na vodičak.
deň-7- Dnes som robil skúšky na vodičak, šlo to fajn ale par veci som pokazil.
deň-8- Otec sa ma pýtal či mam niake peniaze lebo liečba toho vírusu stoji veľa peňazí.
deň-9- Rozmýšľam že ukončím strednú a pôjdem pracovať potrebujeme peniaze, otec to nezvláda platiť sám.
deň-10- Musel som ukončiť štúdium a nájsť si pracú, matka potrebuje peniaze na liečbu.
deň-11- Bol som pozrieť matku nevizera moc dobre ale verím že sa uzdraví doktori hovoria že to je bežne ochorenie.
deň-12- Pracujem v obchode s elektronikou, nie je to žiadny luxus ale aspoň zarobím niake peniaze.
deň-13- Šiel som pozrieť matku do nemocnice doktor ma nechcel pustiť, nevedel som prečo.
deň-14- Nemocnica je v karanténe je to asi väznejšie než som si myslel.
deň-15– V správach hovoria že tato epidémia je kritická, za jeden deň vzniklo vo svete ďalších 10 karantenich zón.
deň-16- Oznámili nám že matka zomrela, otec sa totálne zrútil ja som tiež nevedel čo robiť.
deň-17- Otec chcel spáchať samovraždu v kúpeľni, zachránil som ho ale už to nebol ten človek čo pred tým.
deň-18- V obchodoch som nenašiel skoro žiadne jedlo, začína to byť vážne ľudia rabujú a ničia mesto a polícia nikde.
deň-19- Začal som nosiť masku je to ochrana keď vidím ako skoro každý druhy na ulici ma príznaky na ten vírus.
deň-20- Môj otec sa zabil … možno nezvládal celu tuto situáciu, tam kde je mu bude lepšie ale čo ja ?
deň-21- zakopal som otca na záhrade a spravil mu náhrobok je neuveriteľné ako sa to dosralo za necelé 3 tiždňe.
deň-22- Zavrel som sa v pivnici aby som bol izolovaní od nakazených, počúvam rádio hovoria niečo o tom že sa tato situácia asi už nedá zachrániť je toto koniec sveta ?
deň-23- Začínam blúzniť počujem zvuky a hlasí, smrť obidvoch rodičov ma dosť rozhodila a… už ani neviem prečo sa snažím v tomto svete žít.
deň-24- Počujem kroky nad svojou hlavou asi sa mi niekto vlámal do domu asi hľadajú jedlo majú smolu všetko jedlo mam ja.
deň-25- Vonka je nechutne ticho čo sa tam asi tak deje ? Nejdem nad tým rozmýšľať lebo sa z toho zbláznim.
deň-26- 3 dni som nespal začínam mat halucinácie alebo to je reálne ? Neviem už rozoznať realitu od nezmyslov.
deň-27- Po pár dňoch som vyšiel z pivnice cely dom bol zničený, keď som išiel vonka na ulicu videl som mŕtve tela popri cestách bolo to odporne každého mŕtveho hodili na kraj cesty ako vrece s odpadkami.
deň-28- Počul som streľbu čo to znamená ? podľa mňa nič dobrého.
deň-29- mŕtvoly na ulici sa začínajú rozkladať a začína to dosť zapáchať neviem čo mam robiť.
deň-30- Stretol som muža ktorý mi popisoval čo sa deje za plechmi že vraj tam zaživa pália nakazených ľudí armáda už asi fakt nevie ako to zastaviť a aby ste boli v obraze v tomto meste začal ten vírus či čo to je a preto cele mesto armáda obalila tvrdím plechom.
deň-31- Muž ktorého som včera stretol ma bodol nožom do nohy a ja som ho zabil chcel asi moje veci … jeho telo som hodil na ulicu k ostatným.
deň-32- Vojensky konvoj prechádzal okolo môjho domu nevideli ma inak by som pravdepodobne bol mŕtvy.
deň-33- Dnes som videl muža v obleku ako ma sleduje, asi prichádzam o rozum.
deň-34- dochádzajú mi zásoby mal by som ujsť z tohto mesta.
deň-35- Zobudil ma zvuk zastavajúceho vojenského vozidla, rýchlo som sa postavil a bežal k oknu bola to armáda asi o mne vedeli prišli ma zabiť ale stihol som ujsť, prešiel som cez susedovu záhradu a pokračoval po ceste, dostal som sa k banke v ktorej som schovaný.
deň-36- Dostal som sa k plechovému plotu nikoho som nevidel postavil som si provizórny rebrík a začal som šplhať v tom prišiel vojensky konvoj a zahájil paľbu jeden z nich ma postrelil do ramena a ja som spadol z dvojmetrovej výšky na zem.
deň-37- Zobudil som sa v nemocnici všetko tu funguje sú tu priateľský ľudia, ale ako som sa sem dostal ?
deň-45- Neveril som tomu, mal som také nervy, ako by sa niečo také mohlo stať.
deň-46- Dnes mi doniesli do nového domu koláč na privítanie vyhodil som ho do koša.
deň-47- Mam pocit že ma odpočúvajú nemôžem im veriť.
deň-48- Asi zomriem počul som ako sa bavia o subjekte #23 nevedel som čo to znamená ale vedel som že sa chcú zbaviť problemou.
deň-49- Konečne som mal po dlhej dobe sprchu bolo to super až do vtedy kým som si nenašiel na ruke tetovane a vtedy mi to došlo… sme len…
deň-50- Sedím v izbe to tetovanie je preč neviem čo sa stalo ? Asi som mal výpadok pamäte… prišli mi do izby vojaci jeden mi drží pri hlave pištoľ a povedal že nech prestanem písať že aj tak si to nikto nikdy neprečíta no nič toto je asi koniec…
deň-51- Posledný subjekt číslo #23 je mŕtvy opakujem posledný subjekt číslo #23 je mŕtvy.
Žiť je ťažšie ako nežiť............. ...
Celá debata | RSS tejto debaty