Python

“Zatvoril som oči a videl sám seba ako sedím v izbe, bolo to divne ale tento sen trval len par sekúnd“

V tom som otvoril oči, dezorientovane som sa okolo seba obzrel a zvláštny pocit v mojom tele napovedal že je niečo zle, prečo si na nič nespomínam ? Prečo som v cudzom dome ? a prečo leží na zemi človek ?! vystrašene som sa postavil a behal zo strany na stranu, nevedel som prísť na súvislú spomienku, ako keby mi niekto rozhádzal myseľ. Rozhodol som sa priblížiť k osobe ktorá ležala na zemi, otočil som ju na chrbát a v tom som videl strelnú ranu v oblasti hrude, niekto tu osobu musel zabiť ale kto ? Ja ? Ale ak som to bol ja tak prečo si na nič nespomínam ?

Mam veľa otázok ale žiadnu odpoveď. Odišiel som z miestnosti kde ležalo telo, šiel som preskúmať cely dom, možno nájdem niečo čo my osvetlí pamäť. Dostal som sa do izby v ktorej boli iba škatule čiže dom bol opustení, keď som odchádzal z izby zakopol som o škatuľu ktorá následne spadla a vysýpala sa, chytro som veci pozbieral a dal ich späť do škatule až na jednu vec, našiel som tam fotografiu, ale najdivnejšie bolo to že na tej fotke som ja s mužom, ale čo je ešte horšie ten muž leží mŕtvy dole v obývačke, ale ja ho nepoznám a ani si nespomínam žeby som sa niekde fotil.

Keď som definitívne opustil izbu započul som zvonenie telefónu z kuchyne, rýchlim krokom som prišiel k telefónu a pozerám kto volá, ale bolo tam len neznáme číslo, po chvíľke rozhodovania som zdvihol hovor a prehovoril som “Halo ? Kto je tam ?“ cudzí žensky hlas mi odpovedal “Ahoj je všetko vybavene ?“ odpovedal som „Čo malo byť vybavene ?“ v tom som počul už iba pípanie, položila hovor… ale kto to bol ?

Dezorientovane som položil telefón na stôl, sadol som si a mlčky som si spájal všetko čo som zatiaľ zistil. V tom som započul kroky na poschodí, chytro som chytil prvú vec ktorá ležala na stole a šiel som hore, ako som sa blížil k miestnosti z ktorej šli zvuky bol som čo raz viac nervóznejší, keď som prišiel ku dverám rozhodol som sa vyraziť dvere, pripravil som sa a celou silou som narazil do dverí ktoré sa následné rozlomili, obzrel som sa a tam stal muž.

Nemal sa ako dostať do domu, vedel by som to keby že sa sem niekto vlámal tak som sa ho spýtal “Kto si !?“ on sa usmial a povedal “Ten kto ti zachráni život“ nechápajúc som odpovedal “Čože ?“ priblížil sa ku mne a povedal “Daj si dole tričko.“ odpovedal som mu “Čože ? zbláznili ste sa !“ pokojným hlasom povedal “Tak bude to ?“ Tak som si dal dole tričko a v tom som uvidel niečo čo mi vyrazilo dych, na svojom tele som mal 4 strelné rany ktoré boli zalepené, nechápal som ako to že žijem, ale ešte viac ma zaujímal ten záhadný muž.

Spýtal som sa ho na meno, povedal že sa volá Anton, to meno mi niečo hovorilo ale nikoho s tým menom nepoznám, už sa začalo stmievať tak som Antonovi povedal nech mi všetko vysvetlí a nech ideme ku nemu domou. Behom chvíľky súhlasil a šli sme preč, keď sme vyšli z dverí pomalým krokom sme šli k jeho autu ale v tom som len na sekundu privrel oči, dostal som sa do sna v ktorom som zase videl sám seba ale ako keby som sa díval inou osobou na svoje telo, bolo to divne keď som sa prebral a uvidel som drevené schody, keď som sa ako tak prebral a obzrel som miestnosť v ktorej som, začal som chápať že som vo veľkom probléme.

Bol som pripútaný k železnej tyči v nijakej pivnici, teraz som už bol fakt zničený, je to ako ten pocit keď na niečo myslíte ale potom vám to vypadne z hlavy ta snaha spomenúť si na tu myšlienku Vás zožiera zvnútra, presne tento pocit mam, musím zistiť čo sa to okolo mňa deje.