Python

(Epidémia)

deň-1- Chodím do posledného ročníka na strednú školu už sa teším na vodičak a nové auto.

deň-2- Už sa blíži maturita som trochu nervózny zapálim si a pôjdem sa učiť.

deň-3- Moja matka ochorela rozhodol som sa že sa o ňu postarám, čas na učenie si nájdem.

deň-4– Matkin stav sa zhoršil tak sme šli do nemocnice, nechali sú ju tam na pozorovanie.

deň-5- Matke zistili bakteriálny vírus ktorý je pravé teraz dosť rošireny.

deň-6- Matka to zvládne poznám ju, ja mam zajtra skúšky na vodičak.

deň-7- Dnes som robil skúšky na vodičak, šlo to fajn ale par veci som pokazil.

deň-8- Otec sa ma pýtal či mam niake peniaze lebo liečba toho vírusu stoji veľa peňazí.

deň-9- Rozmýšľam že ukončím strednú a pôjdem pracovať potrebujeme peniaze, otec to nezvláda platiť sám.

deň-10- Musel som ukončiť štúdium a nájsť si pracú, matka potrebuje peniaze na liečbu.

deň-11- Bol som pozrieť matku nevizera moc dobre ale verím že sa uzdraví doktori hovoria že to je bežne ochorenie.

deň-12- Pracujem v obchode s elektronikou, nie je to žiadny luxus ale aspoň zarobím niake peniaze.

deň-13- Šiel som pozrieť matku do nemocnice doktor ma nechcel pustiť, nevedel som prečo.

deň-14- Nemocnica je v karanténe je to asi väznejšie než som si myslel.

deň-15– V správach hovoria že tato epidémia je kritická, za jeden deň vzniklo vo svete ďalších 10 karantenich zón.

deň-16- Oznámili nám že matka zomrela, otec sa totálne zrútil ja som tiež nevedel čo robiť.

deň-17- Otec chcel spáchať samovraždu v kúpeľni, zachránil som ho ale už to nebol ten človek čo pred tým.

deň-18- V obchodoch som nenašiel skoro žiadne jedlo, začína to byť vážne ľudia rabujú a ničia mesto a polícia nikde.

deň-19- Začal som nosiť masku je to ochrana keď vidím ako skoro každý druhy na ulici ma príznaky na ten vírus.

deň-20- Môj otec sa zabil … možno nezvládal celu tuto situáciu, tam kde je mu bude lepšie ale čo ja ?

deň-21- zakopal som otca na záhrade a spravil mu náhrobok je neuveriteľné ako sa to dosralo za necelé 3 tiždňe.

deň-22- Zavrel som sa v pivnici aby som bol izolovaní od nakazených, počúvam rádio hovoria niečo o tom že sa tato situácia asi už nedá zachrániť je toto koniec sveta ?

deň-23- Začínam blúzniť počujem zvuky a hlasí, smrť obidvoch rodičov ma dosť rozhodila a… už ani neviem prečo sa snažím v tomto svete žít.

deň-24- Počujem kroky nad svojou hlavou asi sa mi niekto vlámal do domu asi hľadajú jedlo majú smolu všetko jedlo mam ja.

deň-25- Vonka je nechutne ticho čo sa tam asi tak deje ? Nejdem nad tým rozmýšľať lebo sa z toho zbláznim.

deň-26- 3 dni som nespal začínam mat halucinácie alebo to je reálne ? Neviem už rozoznať realitu od nezmyslov.

deň-27- Po pár dňoch som vyšiel z pivnice cely dom bol zničený, keď som išiel vonka na ulicu videl som mŕtve tela popri cestách bolo to odporne každého mŕtveho hodili na kraj cesty ako vrece s odpadkami.

deň-28- Počul som streľbu čo to znamená ? podľa mňa nič dobrého.

deň-29- mŕtvoly na ulici sa začínajú rozkladať a začína to dosť zapáchať neviem čo mam robiť.

deň-30- Stretol som muža ktorý mi popisoval čo sa deje za plechmi že vraj tam zaživa pália nakazených ľudí armáda už asi fakt nevie ako to zastaviť a aby ste boli v obraze v tomto meste začal ten vírus či čo to je a preto cele mesto armáda obalila tvrdím plechom.

deň-31- Muž ktorého som včera stretol ma bodol nožom do nohy a ja som ho zabil chcel asi moje veci … jeho telo som hodil na ulicu k ostatným.

deň-32- Vojensky konvoj prechádzal okolo môjho domu nevideli ma inak by som pravdepodobne bol mŕtvy.

deň-33- Dnes som videl muža v obleku ako ma sleduje, asi prichádzam o rozum.

deň-34- dochádzajú mi zásoby mal by som ujsť z tohto mesta.

deň-35- Zobudil ma zvuk zastavajúceho vojenského vozidla, rýchlo som sa postavil a bežal k oknu bola to armáda asi o mne vedeli prišli ma zabiť ale stihol som ujsť, prešiel som cez susedovu záhradu a pokračoval po ceste, dostal som sa k banke v ktorej som schovaný.

deň-36- Dostal som sa k plechovému plotu nikoho som nevidel postavil som si provizórny rebrík a začal som šplhať v tom prišiel vojensky konvoj a zahájil paľbu jeden z nich ma postrelil do ramena a ja som spadol z dvojmetrovej výšky na zem.

deň-37- Zobudil som sa v nemocnici všetko tu funguje sú tu priateľský ľudia, ale ako som sa sem dostal ?

deň-45- Neveril som tomu, mal som také nervy, ako by sa niečo také mohlo stať.

deň-46- Dnes mi doniesli do nového domu koláč na privítanie vyhodil som ho do koša.

deň-47- Mam pocit že ma odpočúvajú nemôžem im veriť.

deň-48- Asi zomriem počul som ako sa bavia o subjekte #23 nevedel som čo to znamená ale vedel som že sa chcú zbaviť problemou.

deň-49- Konečne som mal po dlhej dobe sprchu bolo to super až do vtedy kým som si nenašiel na ruke tetovane a vtedy mi to došlo… sme len…

deň-50- Sedím v izbe to tetovanie je preč neviem čo sa stalo ? Asi som mal výpadok pamäte… prišli mi do izby vojaci jeden mi drží pri hlave pištoľ a povedal že nech prestanem písať že aj tak si to nikto nikdy neprečíta no nič toto je asi koniec…

deň-51- Posledný subjekt číslo #23 je mŕtvy opakujem posledný subjekt číslo #23 je mŕtvy.